Alvin Plantinga: Kde sa mýli Richard Dawkins
(1) Dawkinsow pojem Boha nesedí. (2) Ľudia nie sú len špeciálne zvieratá. (3) Dawkinsov morálny naturalizmus je nedostatočný. (4) Z teleologického argumentu vyplýva, že teizmus je pravdepodobnejší.
William L. Craig: Richard Dawkins je neuveriteľný ignorant (kontext: ontologický argument)
R. Dawkins zatiaľ neprijal Craigovo pozvanie na verejnú diskusiu. Read more »
William Lane Craig
Kalámský (časový kozmologický) argument pre Božie jestvovanie rozpracoval a dlhodobo bráni W. L. Craig a má takúto štruktúru:
1. Všetko, čo začína existovať, má príčinu svojej existencie. 2. Vesmír začal existovať. 3. Záver – vesmír má (nezapríčinenú osobnú) príčinu svojej existencie.
Craig nebráni jeho deduktívnu platnosť, ale rozumnosť v porovnaní s inými hypotézami.
Vyšla nová kniha: Willliam Lane CRAIG: On Guard (Na pozore)
Ide o manuál, ktorý by mal čitateľovi pomôcť brániť svoju vieru v Boha a božstvo Ježiša Krista. Pomáha zorientovať sa v otázkach týkajúcich sa Božieho jestvovania (uvádza štyri argumenty pre jeho jestvovanie), v otázkach historickej existencie Ježiša, jeho výrokov o Bohu a o jeho zmŕtvychvstaní, odpovedá na otázky ohľadom ľudského utrpenia. Tiež ukazuje, prečo je náboženský relativizmus neúčinný.
Ilustrácie, prehľadné tabuľky a zapamätateľné kroky pomôžu čitateľovi obhájiť svoju vieru rozumom a s jasným a presným vyjadrovaním.
W. L. Craig: On Guard
W. L. Craig o kvantových modeloch vesmíru
Hlavnou otázkou je, či hypotéza jedného vesmíru, ktorý má začiatok v singularite veľkého tresku, je rozumnejšie zdôvodnená, ako multivesmírne kvantové koncepcie. Ak áno, na akom základe? Celkove sa ukazuje, že prírodovedecká evidencia je na Craigovej strane, kdežto matematická estetika a snáď aj vysvetľujúca sila môžu byť na strane iných teórií. Úlohou astrofyzika je samozrejme skúmať a ďalej rozvíjať nové koncepcie, Craig však zostáva tradičným kozmocentrikom na základe dostupnej evidencie odmieta (platónske) uprednostnenie čisto teoretických koncepcií. Read more »
W. L. Craig a Q. Smith o príčinnosti
Podľa W. L. Craiga „(1) je intuitívne jasné, že všetko, čo začína existovať, najmä vesmír ako celok, musí mať príčinu svojej existencie; (2) Humov pokus ukázať, že vesmír by mohol vzniknúť nezapríčinene z ničoho, neukazuje, že by to bola skutočná možnosť; a (3) princíp príčinnosti možno uspokojivo obhájiť dvomi spôsobmi [z empirických faktov a apriórnej kategórie príčinnosti].“[1] Pri empirických faktoch ide hlavne o spomenuté bežné a vedecké vnímanie príčinnosti, a pri apriórnych kategóriách o metafyzikálne dôvody v kontexte kantovskej filozofie. Spôsob, ako to robí bol naznačený a na niektorých miestach doplnený v predchádzajúcich kapitolách. Keď Craig hovorí o obhájení princípu, má na mysli rozumnosť jeho prijatia, pri ktorom nezohrávajú rozhodujúcu úlohu len deduktívno–induktívne argumenty, ale aj svedectvo vedcov a filozofov. V tomto zmysle uvádza, že veľa fyzikov si nemyslí, že subatomárne udalosti sú nezapríčinené. Svedčí o tom ich nespokojnosť s kodanskou interpretáciou a rozvíjanie deterministických teórií (ako napríklad D. Bohm).[2] Poukazuje aj na to, že príčinno–deterministické interpretácie sú rozumne obhájitelnými pozíciami pri interpretácii kvantových fenoménov. Read more »
Filozofické argumenty a priori
Medzi filozofickými argumentmi sú niektoré už a priori proti téze, že svet alebo vesmír by mohol existovať večne. Ak sú pravdivé, znamenalo by to, že vesmír začal existovať, bez ohľadu na to, aké modely postulujú prírodovedci. Je dobré upozorniť, že apriórne argumenty nemusia byť presvedčivé pre každého čitateľa práve pre ich apriórny charakter. Aj keď to znie paradoxne, niekto môže už a priori akceptovať len aposteriórne argumenty. Avšak fakt, že tieto argumenty sú zmysluplné a – zdá sa – nikým nevyvrátené poukazuje na celkovú rozumnosť postoja, ktorý z nich vyplýva (zvlášť, ak je tento postoj podporený aj inými argumentami).
(Celková štruktúra kalámského argumentu)
Potenciálne a aktuálne nekonečno
Predtým ako matematici devätnásteho storočia rozpracovali svoje diela o nekonečne, nekonečno, o ktorom hovorili filozofi a matematici, bolo zväčša potenciálne nekonečno. Aristoteles argumentoval, že aktuálne nekonečná veľkosť nemôže existovať.[1] O nekonečne možno hovoriť len potenciálne: Niečo môže byť (mysľou) delené donekonečna, alebo možno čosi pridávať až donekonečna. Dosiahnutie nekonečna však nemožno v skutočnosti nikdy plne aktualizovať. Nekonečnú vzdialenosť nemožno nikdy prejsť. „Potenciálne“ v tomto prípade teda neznamená to, čo môže byť uskutočnené, alebo skôr či neskôr bude aktualizované, ale poukazuje na veľkosť, ktorá môže byť delená bez obmedzenia alebo zväčšovaná bez obmedzenia, no v každom partikulárnom bode je konečná. Read more »
Nemožnosť nekonečnej série udalostí
Prvý argument W. L. Craiga proti možnosti existencie časového nekonečného regresu má nasledujúcu štruktúru:[1]
(1) Aktuálne nekonečno nemôže existovať.
(2) Nekonečný časový regres udalostí by vytvoril aktuálne nekonečno.
(3) Preto nekonečný časový regres udalostí nemôže existovať.
(Úvod k apriórnym argumentom pre konečnosť vesmíru, Druhý argument, Smithova kritika) Read more »
Nemožnosť utvoriť aktuálne nekonečno pridávaním
Craigov druhý apriórny argument pre začiatok vesmíru tiež zahrňuje aktuálne nekonečno, dôraz je však kladený na pridávanie udalostí a stály nárast aktuálnej množiny:
(1) Časová séria udalostí je množinou, ktorá je utváraná pridávaním udalostí.
(2) Množina utváraná za sebou nasledujúcimi udalosťami nemôže byť aktuálnym nekonečnom.
(3) Preto časová séria udalostí nemôže byť aktuálnym nekonečnom.[1]
(Úvod do apriórnych argumentov o vzniku sveta v čase, prvý Craigov argument) Read more »