Autor videa prehlbuje problém zla a používa ho proti teizmu. Spomína Epikura (341 Pr n. l. – 270 pr. n. l.), ktorý ako prvý poukázal na problém. Hovorí o “vojne” medzi filozofiou a teizmom.
Po prvé: Zlo existuje. (Príklady: Vojny, vyvražďovanie, križiacke výpravy, inkvizícia, terorizmus, choroby…) Read more »
Svätý Otec Benedikt XVI.
Katolícka cirkev o probléme zla:
PROZRETEĽNOSŤ A PROBLÉM ZLA
(Katechizmus Katolíckej cirkvi)
309 Ak sa všemohúci Boh Otec, Stvoriteľ usporiadaného a dobrého sveta stará o všetky svoje stvorenia, prečo jestvuje zlo? Na túto otázku, takú naliehavú a nevyhnutnú, takú bolestnú a tajomnú, nepostačí nijaká rýchla odpoveď. Odpoveďou na ňu je kresťanská viera ako celok: dobrota stvorenia, tragédia hriechu, trpezlivá láska Boha, ktorý vychádza človeku v ústrety svojimi zmluvami, vykupiteľským vtelením svojho Syna, darom Ducha, zhromaždením Cirkvi, silou sviatostí a povolaním do blaženého života. Slobodné tvory sú pozvané, aby s týmto životom vopred súhlasili, ale môžu ho aj vopred odmietnuť, čo je hrozné tajomstvo. V kresťanskom posolstve niet takého prvku, ktorý by z určitého hľadiska nebol odpoveďou na problém zla.
310 Prečo Boh nestvoril taký dokonalý svet, aby v ňom nemohlo jestvovať nijaké zlo? Boh by vo svojej nekonečnej moci mohol vždy stvoriť niečo lepšie. Ale vo svojej nekonečnej múdrosti a dobrote chcel slobodne stvoriť svet v stave napredovania k jeho konečnej dokonalosti. Read more »
O probléme zla: úvod, J. L. Mackie, teistické riešenia.
Smithov logický argument zo zla
Hoci na prvý pohľad je existencia zla nekompatibilná s existenciou dokonalého jestvujúcna, ktoré je všemohúce, vševediace a dokonale dobré, nie je možné tak ľahko dokázať explicitné logické protirečenie medzi dvoma tvrdeniami:
p1: Boh existuje a je dokonale dobrý, všemohúci a vševediaci.
p2: Zlo existuje.
Bolo by totiž potrebné najskôr dokázať existujúce nutné prepojenie medzi Božími vlastnosťami a stavom vecí vo svete[1]. Preto má logický argument zo zla za cieľdokázať imlicitnú protirečivosť medzi propozíciami p1 a p2. Cieľom je nájsť propozíciu p’, ktorá bude nutne pravdivá a jej konjunkciou s p1 vznikne zjavný spor.[2]
Quentin Smith[3] postupoval pri formulácii takéhoto argumentu nasledovne: Read more »
Kontextom, v ktorom bežne povstáva tzv. problém zla sú otázky ako „Prečo existuje fyzická bolesť?“, „Prečo ľudia trpia a prečo niektorí týrajú druhých?“, „Ako je možné, že toľkí ľudia trpia hroznými psychickými poruchami?“ Keď niekto trpí, alebo predčasne zomiera na zákernú chorobu, pýtame sa aj celkom prakticky: „Čo môžeme pre toho človeka urobiť?“ Praktické riešenia môžeme hľadať aj v prípade, keď ide o nevhodné chovanie niektorých ľudí: „Ako im zabrániť, aby nekrivdili iným?“ Tak, ako prítomnosť čohosi nepríjemného, alebo priam zlého, môže teda k praktickým otázkam typu „čo robiť?“, môže viesť aj k čisto intelektuálnemu zvažovaniu prirodzenosti a príčin zla typu „ako je to možné?“. Inak povedané, prítomnosť zla vo svete možno zvažovať v kontexte etiky („Čo by sme mali robiť s prítomným zlom?“), alebo ho zvažovať ako fakt („Ako vysvetliť jeho prítomnosť?“). Read more »
Začnime s najradikálnejším postojom, ktorý obhajoval J. L. Mackie, podľa ktorého v probléme zla ide o jasné protirečenie medzi jestvovaním Boha a existenciou zla: „Existencia zla ukazuje, že Boha niet.“[1] Vysvetľuje, že najvýrečnejšia kritika viery v Božie jestvovanie môže byť skonštruovaná práve z tradičného problému zla. Náboženská viera nielenže nemá racionálnu oporu, ale je pozitívne neracionálna, nekonzistentná. Ak teológ verí v Božie jestvovanie, verí teda v čosi, čo nemôže byť racionálne dokázané a môže to veriť len na základe čohosi neracionálneho.[2] Navyše, podľa Mackieho, teológ verí v čosi, čo sa ukázalo ako falošné:
„Možno ukázať nielen to, že náboženské presvedčenie nemá racionálnu oporu, ale že je pozitívne neracionálne, že niektoré podstatné časti teologickej doktríny sú navzájom nekonzistentné. Takže teológ môže zachovať svoj celkový postoj len oveľa extrémnejším odmietnutím rozumu [...]“[3] Read more »
Po stručnom zadefinovaní problému zla a odpovedaní na viaceré Mackieho námietkyprejdeme k základnej štruktúre jednej z možných teodíceí. Oboznámime sa tu s inými možnými odpoveďami. Niektoré z nich môžu byť rozpracované do samostatného systému alebo byť použité ako doplnok k riešeniu naznačenému ku koncu predchádzajúcej podkapitoly (v 6.1.4.). Tieto odpovede budú naznačené v skrátenej forme. Ich úplné zdôvodnenie by vyžadovalo rozsiahlejšiu štúdiu.[1] Aj keď žiadna z nich nie je dostatočne konkluzívna na definitívne vyriešenie problému zla, predsa poukazujú na to, že problém zla môže byť uspokojivo vyriešený a značne umenšujú závažnosť intelektuálneho problému zla v kontexte filozofickej teológie. Read more »
