Tomáš Akvinský (1224-1274) je najväčším kresťanským teológom. Narodil sa v šlachtickej rodine na zámku v Roccasecca v roku 1224, asi 120 km na juh od Ríma. Vychovaný bol u benediktínov na Monte Casino, študoval na univerzite v Neapole. Naprotiveň vlastnej rodiny sa chcel stať dominikánom. Keď bol v domácom väzení, jeho sestra mu potajomky priniesla na čitanie Písmo, Aristotelovu Metafyziku e Sentencie Petra Lombardského. Po úteku z domáceho väzenia, už ako dominikán študoval v Paríži u Alberta Veľkého. Po trojročnom štúdiu išiel s Albertom Veľkým do Kolína, kde študoval priamo pod ním štyri roky. Read more »
Kláštor vo Fossanova (Taliansko, asi 110 km južne od Ríma) je nerozlučne spojený s menom Tomáša Akvinského, ktorý tu strávil niekoľko posledných dní svojho života a ktorého telo tu odpočívalo 75 rokov. Tomáš sa tu zastavil v prvých dňoch februára 1274 počas svojej cesty do Lyonu, kde ho zavolal pápež Gregor X. Mal prísť pomôcť pri teologických dišputách ohľadom pokusov o zblíženie gréckej cirkvi s Rímskou. Išiel s ním aj iný dominikán, fra Reginald z Piperna.
Tomáš vyšiel zo Salerna (Taliansko) na mulici, ku konci januára. Počas cesty začal mať veľké bolesti hlavy po tom, ako si udrel hlavu o padnutý strom na via Casilina. Preto sa zastavil u svojej netere Františky z Akvina na zámku v Maenze. Zostal tu len niekoľko dní, pretože opát z Fossanova ho pozval, že môže prísť do ich kláštora. Tomáš bol už v tomto kláštore viackrát predtým. Tento krát bol prijatý s veľkou radosťou a sám opát mu uvolnil svoju izbu, čo v skutočnosti znamenalo, že mal k dispozícii aj malú kuchynku a spálňu. Read more »
Blahoslavený John Henry Newman (1801-1890) je jedným z naznámejších kresťanských spisovateľov. Písal o ľudskej a kresťasnkej kultúre. Narodil sa v roku 1801 ako najstarší zo štyroch detí. Bol pokrstený v anglikánskej cirkvi, vyrastal v nábožensky tradičnom prostredí. Časté nedoktrinálne čítanie Písma svätého v ňom vypestovalo hlboký zmysel pre nadprirodzeno. Neskôr sa stretá s knihami deistu Tom Paine a skeptika Davida Huma. K hlbšej konverzii na dogmatickejšiu formu kresťanstva (kalvinistický evanjelizmus) došlo keď mal pätnásť rokov (1816). Táto konverzia znamenala aj prebudenie k hlbšiemu intelektuálemu životu. Spočiatku bolo jeho náboženstvo dosť dogmatické, až postupne zisťuje, že náboženstvo vyžaduje vyváženosť medzi rozumom a tým, čo človek prežíva. Pravdivé náboženstvo musí uspokojovať potreby rozumu, aj potreby srdca. Read more »
John Harwood Hick sa narodil v Yorkshire v r. 1922. V osemnástich rokoch počas štúdia práva na Hullskej univerzite zakúsil „mocné evanjeliové obrátenie“ na kresťanstvo. Rozhodol sa prejsť na Edinburgskú univerzitu a študovať filozofiu, s výhľadom na neskoršiu prípravu na službu v presbyteriánskej cirkvi. Druhý ročník štúdia však prerušila druhá svetová vojna. Hick kvôli výhrade vo svedomí nenarukoval, ale prihlásil sa do zdravotníckej služby.
Po skončení vojny dokončil trojročné štúdium filozofie v Edinburgu a pokračoval v štúdiu na Oriel College v Oxforde. Doktorát z filozofie získal za prácu o vzťahu viery a poznania, neskôr vydanú pod názvom Faith and Knowledge (1957). Potom sa tri roky pripravoval vo Westminster College v Cambridge na vysviacku. V r. 1953 sa oženil a nasledujúce tri roky slúžil ako pastor vo vidieckom presbyterskom kostole v Northumberlande.
Potom prijal pozvanie učiť filozofiu náboženstva na Cornell University a od r. 1959 pôsobil ako profesor kresťanskej filozofie v teologickom seminári v Princetone. V tomto období napísal svoj Úvod do filozofie náboženstva. V roku 1967 dostal miesto profesora filozofie na University of Birmingham. Read more »
Gregory E. Ganssle napísal vynikajúcu štúdiu o Božom vedomí a Božej skúsenosti časového “teraz”. Veľmi dobre analyzuje vzťah Boha a času.
Ganssle prednáša na Yale University, vysokoškolské štúdiá absolvoval na University of Maryland (1978), PhD. vo filozofii dostal v roku 1995 na Syracuse University. Za doktorskú prácu dostal Syracuse University Dissertation Award. Pred príchodom na Yale University rpednášal filozofiu na Syracuse University.
Zaujíma sa o súčasnú analytickú filozofiu náboženstva. Doktorskú prácu a niekoľko ďalších prác písal o vzťahu Boha k času. Dôležitou súčasťou tohto výskumu je hľadanie, ako Boh udržuje svet v existencii. S tým súvisia veľmi zaujímavé otázky o prirodzenosti príčinnosti a ontologickom statuse fyzických objektov, a samozrejme otázka, ako závisí tento svet na Bohu. Celá diskusia vedie k súčasným diskusiám o realizme a antirealizme.
Najznámejšie diela o vzťahu Boha a času:
God and Time: Essays on the Nature of God, edited with David M. Woodruff, New York: Oxford University Press, 2002. “ Direct Awareness and God’s Experience of a Temporal Now,” in God and Time: New York: Oxford University Press, 2002. “Leftow on Direct Awareness and Atemporality,” Sophia, 34, No. 2 (1995). “Does the B–Theory of Time entail Fatalism?: a Reply to Hasker,” International Philosophical Quarterly, Vol. 35, No. 2 (1995). “Atemporality and the Mode of Divine Knowledge,” International Journal for the Philosophy of Religion, 34 (1993).
Editorské práce: God and Time: Four Views. Downers Grove, IL: Inter Varsity Press, 2001. (Second American printing, 2002) published in UK: Paternoster Press, 2002. (Viac o knihe)
Alvin Plantinga sa narodil 15. novembra 1932 v Ann Arbor v Michigane. Jeho otec Cornelius bol prvou generáciou imigrantov z Holandska a bol v tom čase doktorandom na Michiganskej univerzite. Keď o niekoľko rokov neskôr dostal zamestnanie na katedre filozofie Calvin College, začal tam v roku 1950 Alvin na otcovu radu študovať. V prvom ročníku si podal žiadosť na Harvard a na jeho prekvapenie dostal štipendium. Strávil tam dva semestre. No prednášky Williama Harryho Jellema ho tak zaujala, že sa Plantinga vrátil späť na Calvin College, aby u neho študoval. (Rozhodnutie nikdy to neoľutoval a po Jelemovej smrti nastúpil na jeho miesto.) V roku 1954 začal postgraduálne štúdiá na University of Michigan pod vedením Williama Alstona, Williama Frankena, Richarda Cartwrighta a ďalších. V roku 1955 prešiel na Yale University, kde v r. 1958 získal titul Ph.D.
Štúdium filozofie na Calvin College bolo zamerané na dejiny filozofie, ktoré sa však zároveň chápali ako aréna, kde súťažia rôzne náboženské pohľady o ľudskú vernosť. To ovplyvnilo rámec ďalšej Plantingovej činnosti. S pedagogickou činnosťou začal už na Yale a neskôr ako profesor na Wayne State University (1958–1963), Calvin University (1963–1982) a University of Notre Dame (1982–2002). Bol tiež hosťujúcim profesorom na mnohých prestížnych univerzitách: Harvard (1964–1965), Chicago (1967), Michigan (1967), Boston (1969), Indiana (1970), UCLA (1972), Syracuse (1978) a Arizona (1980). Tam dával kurzy na rozličné témy.
Od roku 1975 je členom Americkej akadémie umení a vied. Bol tiež predsedom západnej časti Amerického filozofického združenia (1981 – 1982) a predsedom Spoločnosti kresťanských filozofov (1983 – 1986). Boli mu udelené čestné tituly viacerých univerzít. Read more »
