Podarilo sa mi dať dokopy niekoľko súvislých myšlienok o Hawkingovej novej knihe The Grand Design a trochu ju porovnať so Stručnými dejinami času, hlavne v otázke Božieho jestvovania. Ide o prvú verziu vhodnú skôr na diskusiu. (Pozri aj: Spitzer o knihe, odozva Vatikánu, upútavka). Text:
V posledných mesiacoch Stephen Hawking (nar. 1942) spolu s Leonardom Mlodinowom (nar. 1954) publikoval knihu s názvom The Grand Design (Veľkolepý dizajn)[1]. Pre Hawkinga, v súčasnosti hádam najznámejšieho profesora teoretickej fyziky a kozmológie z Univerzity v Cambridge, ide podľa niektorých o „prelomový moment“ od čias vydania Stručných dejín času (1988)[2], ktoré zožali veľký úspech po celom svete. Pre úplnosť je dobré uviesť, že Hawking napísal aj Vesmír v orechovej škrupinke (2001)[3], čo je názornejšie spracovanie knihy z roku 1988. Spoluautor L. Mlodinow je uznávaný odborník na kvantovú teóriu, vyučuje na Caltech (California Institute of Technology) a podieľa sa na medializácii nových fyzikálnych poznatkov. Autori knihy okrem veľmi názorného podania pomerne ťažkých fyzikálnych konceptov súvisiacich so vznikom vesmíru zaujali verejnosť hlavne postojom, že na vysvetlenie vzniku a vývoja vesmíru nie je zapotreby Stvoriteľa. Čosi podobné Hawking naznačil už aj v Stručných dejinách času. Týmto sa autorom podarilo pritiahnuť pozornosť filozofov, ktorí sa venujú náboženským otázkam. Čo vlastne hovorí Hawking o Bohu vo svojich najpopulárnejších knihách a akú váhu treba prikladať jeho výrokom o Stvoriteľovi?
Prvá časť:Úvod a predstavenie (P. Davies). Otázka je, odkiaľ sú zákony fyziky. Náš vesmír je časťou len multivesmíru. Ostatné vesmíry majú iné zákony. Je to veľmi optimistická koncepcia, hovorcovia sú “dreamers”.
Andrei Linde začne s predstavením inflačného vesmíru: Prečo multivesmír? Ako je generovaný náš vesmír?
Inflácia robí vesmír lokálne uniformný. Globálne nie je uniformný, ale ide o multivesmír. Všetky možnosti sa aktualizujú, náš vesmír je jednou z nich. Read more »
Podľa teorému Bordeho Gutha a Vilenkina (2003): Každý expandujúci vesmír musí mať začiatok nezávisle od počiatočného vysvetlenia. Aj multivesmír musí mať absolútny začiatok. (W.L. Craig, R.J. Spitzer)
Kalámský (časový kozmologický) argument pre Božie jestvovanie rozpracoval a dlhodobo bráni W. L. Craig a má takúto štruktúru:
1. Všetko, čo začína existovať, má príčinu svojej existencie. 2. Vesmír začal existovať. 3. Záver – vesmír má (nezapríčinenú osobnú) príčinu svojej existencie.
Craig nebráni jeho deduktívnu platnosť, ale rozumnosť v porovnaní s inými hypotézami.
Vo filozofickej teológii sa najviac diskutuje o troch druhoch tradičných argumentov pre Božie jestvovanie: ontologické, kozmologické a teleologické. Ontologické argumenty začínajú analýzou pojmu Boha, kozmologické niektorou charakteristikou vesmíru a teleologické vychádzajú z poriadku vo svete. V najdiskutovanejších kozmologických argumentoch sa hľadajú odpovede na otázky o pôvode vesmíru: Ako je možné, že existuje vesmír a tak podivuhodný svet okolo nás? Stvoril ho niekto a dbá o neho, alebo existuje sám od seba? Potrebuje vesmír niekoho zvonka na to, aby mohol existovať? Existuje od večnosti? Ako je možné, že sa na Zemi vytvorili podmienky pre ľudský život? Odpovede na takéto otázky o pôvode vesmíru úzko súvisia so zmyslom ľudského života a majú priamy dosah na život človeka tým, že stvárňujú jeho celkový svetonázor. Read more »
Veda hovorí, že náš vesmír vznikol pred 13,7 miliardami rokov. Štadardná teória hovorí, že vesmír vznikol z veľkého tresku. V čase približne 10-35 sekundy od začiatku (času = 0) sa v teórii nachádzajú veľké problémy. Ukázalo sa, že všetko by malo vzniknúť z ničoho (poukazuje na to Hubblov grafu). Toto viacerým vedcom nejde do hlavy. Keďže hodnoty (hustota hmoty, teplota, zakryvenie) ide do nekonečna, tu veda končí. Read more »
Zavedením kvantovej teórie do kozmológie, čo bolo súčasťou veľkého úsilia o nájdenie „veľkej zjednocujúcej teórie“ (GUT), sa pozmenilo vysvetľovanie začiatku veľkého tresku. Einsteinova všeobecná teória relativity viedla k singularite veľkého tresku, ale podľa mnohých zlyhávala práve pri vysvetlení úplných začiatkov vesmíru, čo vyvolalo potrebu ďalšieho vedeckého bádania. Kvantová teória nadobúda na dôležitosti práve vtedy, keď sa začnú zvažovať prvé okamihy vesmíru, kedy jeho veľkosť zodpovedala veľkosti kvantových fenoménov. V analýze princípu príčinnosti kvantové fenomény zohrávali pomerne bezvýznamnú úlohu v porovnaní s makro-skutočnosťou a všeobecnými filozofickými koncepciami. Situácia sa mení pri kvantovej kozmológii v prvopočiatkoch vesmíru. Read more »
Štandardný model veľkého tresku (so začiatkom v čase)
Zásadný obrat do vysvetlenia vesmíru priniesli prírodné vedy v dvadsiatom storočí. O prvých modeloch expandujúceho vesmíru, ktorý by mal začiatok v čase, sa diskutovalo už od dvadsiatych rokov. Ich základom bola aplikácia Einsteinovej všeobecnej teórie relativity na vesmír. Albert Einstein (1879 – 1955) predpokladal, že vesmír je vo veľkých mierkach homogénny (hmota je v priestore rozložená rovnomerne) a izotropný (vesmír je rovnaký v každom mieste a smere) a že existuje v stacionárnom stave (steady state).[1]Alexander A. Friedmann (1888 – 1925) v r. 1922 a Georges E. Lemaître (1894 – 1966)[2] v r. 1927 sa na základe rovníc všeobecnej teórie relativity nezávisle vyslovili, že homogénny a izotropný vesmír nie je statický. Read more »
