Ako sa chápe vzťah rozumu a náboženskej viery?
Najprv si je potrebné ujasniť, čo je (1) náboženská viera a čo je (2) bežné presvedčenie (o niečom). (1) V náboženskej viere zohráva dôležitú úlohu osobné rozhodnutie. Ide o vzťah, ktorý sa vytvára k osobe – Bohu. Túto stránku nechám na osobné rozhodnutie čitateľa. (2) Vo filozofii (a na tomto blogu) ide prednostne o presvedčenie a jeho rozumné zdôvodnenie. Ide o to, aby naše presvedčenia boli čo najpravdivejšie (čo najlepšie zdôvodnené rozumom). Do takéhoto kontextu zapadajú aj náboženské myšlienky týkajúce sa Božieho jestvovania a jeho podstaty (a všeobecne filozofická alebo prirodzená teológia).
Z hľadiska teológie pri Božom jestvovaní ide o jednu z téz, ktorá patrí do preambula fidei (predpokladov viery). Aj keď tu diskutujeme o Bohu nejde o náboženskú vieru (v úzkom slova zmysle), ale o rozumovú zdôvodnenosť jedného z predpokladov viery. Preto sa môže ľahko stať, že veriaci človek tu nenájde to, čo hľadá, keď sa chce zblížiť s Bohom. Pre náboženskú vieru je dôležité rozhodnutie pre Boha a život s Bohom. Niekedy sa v nej môže vyžadovať, akýsi “skok” viery. (Viď postoj J. H. Newmana)
Veľkú dôležitosť v diskusii má to, ako chápeme ľudské poznanie: V čom spočíva poznanie, ako sa k nemu dopracovávame a akú má hodnotu pre život človeka. V analytickej filozofii sa pod poznaním rozumie garantované, rozumne zdôvodnené a pravdivé presvedčenie. Nám ide o hľadanie rozumného zdôvodnenia toho, čo Boh je alebo nie, a čo tvorí jeho podstatu.
Od toho, ako sa vysvetlí (chápe) prirodzenosť a vzťah náboženskej viery, presvedčenia a rozumného zdôvodnenia závisí, (1) či možno Boha, v ktorého veria teisti poznať ľudským rozumom (a či možno o ňom vôbec hovoriť), a ak áno, potom sa možno pýtať, (2) kto alebo čo je Boh.
(1) V dejinách boli myslitelia, ktorí boli presvedčení o tom, že Boha možno ľudským rozumom dostatočne poznať. Anzeln z Aosty veril, že Boha možno poznať, lebo on je pôvodcom ako náboženskej viery, tak aj ľudského rozumu. Tomáš Akvinský hovoril, že Boha možno poznať cez analógiu, nedokonale z jeho stvorenia. V posledných desaťročiach sa rozvinula diskusia nie len o tom, či možno poznať Boha ľudským rozumom, ale o tom, že nemáme veriť to, čo sa nedá dokázať ľudským rozumom. O všetkom, čo prijímame vo svojom presvedčení za pravdivé, musí byť podporené evidenciou. Typickým príkladom, kto vyžaduje od veriacich evidenciu je W.K. Clifford.