Prečo je dôležité rozumne zdôvodniť, že Boh je (existuje)

(1) Viera v Boha nie je len záležitosťou osobnej vízie, celkového vnímania sveta alebo morálneho rozhodnutia (ako hovori E. Ascombe, D.Z. Philips, N.Malcolm), ani sa nezdá byť “základnou vierou”, ktorá by nepotrebovala zdôvodnenie (A. Plantinga).

(Viac)

(2) Viera má byť rozumná. Dôvody je potrebné mať. Uznáva aj Tomáš Akvinský: Naša viera nie je nerozumná, aj keď nie je plným poznananím. Keby nebola dobre zdôvodnená, zostala by len ilúziou (kard. Schonborn). Anzelm: Vieru možno zdôvodniť rozumom.

Odmietnutie prehnaného štandardu na zdôvodnenie: W.K. Clifford formuloval veľmi radikálne všeobecnú požiadavku “evidencie” o Božom jestvovaní. Táto požiadavka je čiastočne oprávnená, neurčuje však, čo by postačovalo pre evidenciu. Jeho kritika niektorých výrokov v Písme je neoprávnená. Aj sám Ježiš neočakával úplne “slepú poslušnosť” od svojich nasledovníkov, ale im trpezlivo vysvetľoval a “dokazoval”, kto je on (priamo vysvetlením, zázrakmi, spôsobom života, podobenstvami).

Postoj Katolíckej Cirkvi ohľadom argumentov pre Božie jestvovanie.

Dôvody, prečo je rozumné veriť, že Boh je

Existujú celé “rodiny” argumentov, ktoré rozdelíme do nasledujúcich tradičných skupín:

Ontologické argumenty:

Vychádzajú z pojmu Boha, uzatvárajú tým, že Boh skutočne jestvuje. (Úvod)

Anzelm (Prvý a druhý argument, Plantingova formulácia, Gaunilove námietky, Anzelmova odpoveď), R. Descartes (dva apriórne argumenty, len druhý je skutočne ontologický: prvý, druhý), G.W. Leibniz, B. Spinoza, Ch. Hartshore, N. Malcolm, A. Plantinga. Odmietnutia: Tomáš Akvinský, Kant (proti Kantovi).

Zdá sa, že posledné slovo o argumente je, že je platný. Uzáver závisí od postoja k aristotelovskej metafyzike a v poslednej dobe od riešení viacerých problémov v modálnej logike. Otáznou je jeho užitočnosť (pre koho je presvedčivý).

Kozmologické argumenty:

Vychádzajú z existencie vesmíru ako celku alebo z niektorej jeho charakteristiky a uzatvárajú tým, že ich príčina jestvuje, a je ňou osobný stvoriteľ.

- Kalámský: Štrukúra (W.L. Craig), historický úvod.

(1) Všetko, čo začína existovať má príčinu svojej existencie. (David Hume a Immanuel Kant o princípe príčinnosti, Novodobý empirizmus, W.L. Craig a Q. Smith o príčinnosti.)

(2) Vesmír má začiatok. Evidencia z vied. (Štandardný model veľkého tresku, Kvantová kozmológia, prehľad postojov, W.L. Craig o kvantových modeloch vesmíru) Apriórne argumenty o nekonečne. (Úvod, Prvý argument, Druhý argument)

(3)  Vesmír má (osobnú) príčinu svojej existencie.

- Argument k prvej príčine:

- Argumenty dostatočného dôvodu:

- Komplexnejšie kozmologické argumenty: Richard Swinburne, Bernard Lonergan.

Teleologické argumenty:

Vychádzajú z pozorovaného poriadku vo svete. (Úvod)

- Analogické argumenty (Paley, Humove námietky, odpoveď Humovi).

- Argumenty najlepšieho vysvetlenia. (Viac)

- Argumenty z vied. (Charakteristiky)

Ťažkosti.

Problém zla

Radikálna kritika náboženstva: Úvod,  J.L. Mackie.

Diskusia toho, ako Mackie uvažuje a argumentuje: (1) Logicky nemôže existovať dobro bez zla. (2) Zlo je nevyhnutným prostriedkom k dobru. (3) Vesmír je lepší s nejakým zlom ako bez neho.  (4) Existencia zla je nutným dôsledkom ľudskej slobody. (Viac).

Niektoré z možných teistických odpovedí: 1. Boh je, a preto problém zla musí mať nejaké riešenie, aj keď nám nemusí byť známe. 2. Zlo je len ilúziou (záležitosť zmyslového vnímania) alebo len nedostatkom dobra. 3. Ľudská sloboda vyžaduje zlo vo svete. 4. Problém zla nemožno uspokojivo vysvetliť, lebo naše poznanie sveta je limitované. 5. Svet je tým najlepším možným. 6. Aj Boh trpí, láska to vyžaduje. (Viac – Teistické riešenia)