Rozhovor s Alvinom Plantingom na tému: Čo je skutočne základné presvedčenie (properly basic belief)?

Z obsahu:

Sú isté skutočnosti, ktoré nevieme dokázať, ale im jednoducho veríme.

To, že existujú iní ľudia, že existuje vonkajší svet, že bola nejaká minulosť…, nemáme pre to argumenty, len tomu veríme! Sú to naše základné viery, základné presvedčenia. Prečo by takýmto presvedčením nemohla byť aj viera v Boha, veď veľa (až 90 percent) ľudí verí v Boha (moslimovia, kresťania, …). Read more »

Laura Garcia (Boston College) – vysvetľuje začiatky analytickej filozofie:

Z obsahu: Analytická filozofia je prevládajúcim smerom vo filozofii jazyka. Jej hlavnými protagonistami boli v prvej polovici minulého storočia Gottlob Frege (zakladadateľ modernej matematickej logiky), Bertrand Russell, George E. Moore, ktorí si začali bližšie všímať významy slov a začali ich systematickejšie analyzovať. Čosi podobné robil už Sokrates (napríklad význam slova “zbožnosť” v dialógu Eutyfron) a Aristoteles. Nejde o jeden filozofický systém, skôr o metódu.

Veda bola braná ako vzor učenosti. Filozofia mala ťažkosti držať krok s vedami (užitočnosť, jasnosť).  D. Hume sa chcel zbaviť pojmov, ktoré sú nejasné. T. Reid hovoril o ambiguitách slov. Treba adekvátny a vyčistený jazyk pre vedu. Read more »

Verifikačný princíp

V dvadsiatich rokoch minulého storočia, pod vplyvom prvého Wittgensteina logickí pozitivisti rozvinuli teóriu o význame slov nášho jazyka, ktorá je charakterizovaná tzv. verifikačným princípom. Ak je tento princíp akceptovaný, ako kritérium toho, čo je skutočné a reálne, náboženská viera zostáva fakticky bez zmyslu a stáva sa neinteligibilnou. Pre mnohých to znamená, že v Boha nemožno rozumne veriť, ani o ňom hovoriť.[1]

Logickí pozitivisti alebo verifikacionalisti rozdelili zmysluplné tvrdenia do dvoch skupín: (1) matematické a logicky nutné tvrdenia, a (2) tvrdenia, ktoré môžu byť potvrdené ľudskými zmyslami, prípadne metódami používanými bežne vo fyzike, chémii a biológii. Spočiatku bola rozšírená tzv. silná verzia tohto princípu, ktorú zastával Friedrich Waismann (1896 – 1959)[2]:

„Každý, kto vyslovuje vetu, musí vedieť, za akých podmienok tvrdí, že je pravdivá a za akých, že je nepravdivá. Ak nie je toho schopný, nevie čo práve povedal. Tvrdenie, ktoré nemôže byť konkluzívne verifikované, nemôže byť vôbec verifikované. Jednoducho stráca akýkoľvek význam.“[3] Read more »