Rozhovor s Alvinom Plantingom na tému: Čo je skutočne základné presvedčenie (properly basic belief)?

Z obsahu:

Sú isté skutočnosti, ktoré nevieme dokázať, ale im jednoducho veríme.

To, že existujú iní ľudia, že existuje vonkajší svet, že bola nejaká minulosť…, nemáme pre to argumenty, len tomu veríme! Sú to naše základné viery, základné presvedčenia. Prečo by takýmto presvedčením nemohla byť aj viera v Boha, veď veľa (až 90 percent) ľudí verí v Boha (moslimovia, kresťania, …). Read more »

Laura Garcia (Boston College) – vysvetľuje začiatky analytickej filozofie:

Z obsahu: Analytická filozofia je prevládajúcim smerom vo filozofii jazyka. Jej hlavnými protagonistami boli v prvej polovici minulého storočia Gottlob Frege (zakladadateľ modernej matematickej logiky), Bertrand Russell, George E. Moore, ktorí si začali bližšie všímať významy slov a začali ich systematickejšie analyzovať. Čosi podobné robil už Sokrates (napríklad význam slova “zbožnosť” v dialógu Eutyfron) a Aristoteles. Nejde o jeden filozofický systém, skôr o metódu.

Veda bola braná ako vzor učenosti. Filozofia mala ťažkosti držať krok s vedami (užitočnosť, jasnosť).  D. Hume sa chcel zbaviť pojmov, ktoré sú nejasné. T. Reid hovoril o ambiguitách slov. Treba adekvátny a vyčistený jazyk pre vedu. Read more »

S. Kripke: Naming and Necessity

Výrok je nutný / nevyhnutný / nevyhnutne pravdivý ak nemôže byť nepravdivý. Existujú rozličné druhy nutnosti.

Praktická nutnosť: Vec nemôže byť inak, lebo ju nevieme urobiť inak (napríklad cestovať rýchlejšie). Raz sa to zmení.

Nomologická nutnosť: Vec nemôže byť inak, pretože zákony prírody to nedovoľujú. (Nemôžeme cestovať rýchlosťou väčšou ako rýchlosť svetla.) Fyzikálna nutnosť súvisí so zákonmi fyziky.

Logická nutnosť: Vec nemôže byť inak, lebo je logicky nekoncipovateľná inak. (Ak niekde cestujeme, tak potom tam cestujeme.) Pravdivosť výroku vyplýva len z logiky.

Všetky tri sú relatívne, závisia od čohosi (faktov, zákononv prírody, zákonov prírody). Pri metafyzickej nutnosti to tak nemusí byť.

Podľa niektorých: Read more »

Dva pojmy Boha

Skôr, ako sa pristúpi k argumentom, že Boh je a k podrobnejšej analýze jeho vlastností (atribútov) je potrebné zaviesť akýsi predbežný pojem Boha, aby sme vedeli, o čom hovoríme, kým sa dopracujeme k uspokojivej definícii. Podľa Tomáša Akvinského „Božia podstata svojou nesmiernosťou presahuje každú formu vytvorenú našim intelektom [...]. Preto nie sme schopní ju pochopiť z toho, čo existuje“[1]. Boh je väčší ako čokoľvek, čo my môžeme vypovedať alebo poznať. Vo svojej podstate presahuje chápanie akejkoľvek obmedzenej mysle – aj tej anjelskej.[2] Tomáš však učí, že o Bohu môžeme pravdivo hovoriť cez analógiu. Základná myšlienka je, že slová môžu dostať významy, ktoré nie sú ani jednoznačné (také isté ako v bežom použití), ani mnohoznačné alebo ekvivočné (celkom rozdielne od bežného významu), ale analogické.[3] Read more »

Verifikačný princíp

V dvadsiatich rokoch minulého storočia, pod vplyvom prvého Wittgensteina logickí pozitivisti rozvinuli teóriu o význame slov nášho jazyka, ktorá je charakterizovaná tzv. verifikačným princípom. Ak je tento princíp akceptovaný, ako kritérium toho, čo je skutočné a reálne, náboženská viera zostáva fakticky bez zmyslu a stáva sa neinteligibilnou. Pre mnohých to znamená, že v Boha nemožno rozumne veriť, ani o ňom hovoriť.[1]

Logickí pozitivisti alebo verifikacionalisti rozdelili zmysluplné tvrdenia do dvoch skupín: (1) matematické a logicky nutné tvrdenia, a (2) tvrdenia, ktoré môžu byť potvrdené ľudskými zmyslami, prípadne metódami používanými bežne vo fyzike, chémii a biológii. Spočiatku bola rozšírená tzv. silná verzia tohto princípu, ktorú zastával Friedrich Waismann (1896 – 1959)[2]:

„Každý, kto vyslovuje vetu, musí vedieť, za akých podmienok tvrdí, že je pravdivá a za akých, že je nepravdivá. Ak nie je toho schopný, nevie čo práve povedal. Tvrdenie, ktoré nemôže byť konkluzívne verifikované, nemôže byť vôbec verifikované. Jednoducho stráca akýkoľvek význam.“[3] Read more »

Je možné hovoriť o Bohu ľudským jazykom?

David Hume (1711 – 1776) bol jeden z mnohých, kto zdôraznil, že my nemôžeme rozumieť, o čom hovoríme, keď hovoríme o Bohu.[1] Vo svojich Dialógoch o prirodzenom náboženstve (1779) cez postavu Fila hovorí:

„Keď sa pozrieme poza naše ľudské záležitosti a vlastnosti okolitých predmetov, keď pokračujeme v špekuláciách o dvoch entitách, pred a po súčasnom stave vecí; do stvorenia a formovania vesmíru; existencie a vlastností duchovných bytostí; moci a čností jedinej univerzálnej duchovnej bytosti existujúcej bez začiatku a bez konca, všemohúcej, vševediacej, nemennej, nekonečnej, a nepochopiteľnej, musíme byť veľmi ďaleko od najmenšej pochybnosti pri prijatí, že sa tu dostávame skutočne mimo dosah našich schopností.“[2] Read more »