Večnosť

Zaujímavá je otázka, či Boh jestvuje v čase alebo musí jestvovať mimo času. Pri odpovedaní na túto otázku sa ukáže, kto ako chápe čas a kto ako chápe Boha a jeho vzťah k svetu.

Existuje vôbec čas? Môžeme hovoriť o jednom čase? Ak áno, je bez konca alebo má začiatok? Zdá sa, že fyzikálny čas existuje a začal existovať spolu s vesmírom. Ako chápať teóriu relativity, kde čas je “relatívny”, to znamená, že v podstate jeden čas (ako mierka) neexistuje. Ako potom môžeme hovoriť, že vesmír existuje istý počet rokov?

Ak je Boh nemateriálny, ako vysvetliť jeho jestvovanie v čase? Má svoj vlastný čas a vlastné zmeny? Alebo nejak zapadá do fyzikálneho času?

Podľa Tomáša Akvinského Boh je úplne nadčasový, ale má trvanie. Má v sebe aj všetok život naraz, a zároveň je úplne jednoduchý. Boh je dokonalý a preto sa nemôže meniť. Ak sa nemôže meniť, nie je v čase. Bernard Lonergan tento postoj podporil teóriou relativity, z ktorej mu vyplýva, že jeden čas neexistuje. Ján Duns Scotus nesúhlasil s Tomášom a uprednostnil  pojem večne trvajúceho Boha.

Alvin Plantinga, Richard Swinburne upúšťajú od bezčasového pojmu Boha. Read more »

Boethius definoval večnosť ako interminabilis vitae tota simul et perfecta possessio (úplné, simultánne a dokonalé vlastnenie bezhraničného života)[1]. To, že Boh je večný je podľa neho spoločné tvrdenie všetkých, ktorí sa riadia rozumom. Podľa Boethiovej definície Boh je bez začiatku a bez konca, ale zároveň nemôže žiť z jedného momentu na druhý. Nie je v ňom nič, čo by mohlo byť skôr alebo neskôr. Je celým životom naraz v celej jeho plnosti. O takejto Božej večnosti hovoria cirkevné koncily a obrovské množstvo teológov.

Ťažkosťou býva, ako bližšie vysvetliť, v čom takýto bezčasový život spočíva. Boží život musí byť večný, musí byť skutočne aj bezčasový? Večnosť totiž nemusí znamenať len takúto úplnú mimočasovosť, ale aj jednoducho trvanie plnosti života bez začiatku a bez konca. Vo Svätom písme je uprednostňovaný práve tento druhý význam.

Read more »