The Scientific Association of Philosophy Students at the Jagiellonian University a the Polish Province of the Dominican Order nás pozývajú na medzinárodnú konferenciu v Krakove
Téma: Analytical Approaches to Thomas Aquinas
Krakov, 26th of May, 2012
Pozvaní hostia: Dr Stephen Boulter (Oxford Brookes University), Dr Petr Dvořak (Czech Academy of Sciences), Dr Jan Kiełbasa (Jagiellonian University, Cracow)
Call for papers: do 10th of May (abstract 2500 words, presentation 20-30 min.) (aquinas.conference@gmail.com)
Americkí dominikáni zverejnili dvojhodinové video o filozofickej teológii, kde v prvej časti Richard Swinburne hovorí o pojme Boha a Božom vzťahu ku svetu (približne 48 minút). Potom nasleduje veľmi zaujímavá kritika od niekoľkých filozofov z New Yorkskej univerzity.
Swinburne najprv zosumarizuje svoju celkovú kencepciu: o existencii Boha, našej slobode, o probléme zla, našom vzťahu k Bohu. (Kozmologický argument podrobnejšie)
Komentáre:
- Historik filozofie: Swinburnov argument je racionalistický. V dejinách existujú aj argumenty zoskúsenosti (náboženskej): F. Schleiermacher hovoril o náboženskej skúsenosti, ktorá nemôže byť zachytiteľná čírym rozumom, ale pritom tvorí podstatu náboženstva. Aj ďalší teológovia vnímajú vieru skôr ako záležotosť srdca a nie ako záležitosť ľudského chápania. Základ náboženstva je afektívny – skúsenosť, konverzia. Read more »
Filozofia náboženstva je oblasť filozofie, ktorá sa zoberá otázkami náboženstva. Zahrňuje prirodzenosť a jesvovanie Božie, analyzuje náboženskú skúsenosť, náboženský jazyk a texty, a vzťah medzi náboženstvom a vedami. Je to dávna disciplína, ktorá siaha k najstarším filozofom. Súvisí s viacerými filozofickými disciplínami, ako je metafyzika, kozmológia, logika a dejiny. Existuje veľa kníh, ktoré sa zaoberajú otázkou Božieho jestvovania a problémom zla, ale nemajú akademický charakter. Náboženská filozofia je na rozdiel od filozofie náboženstva vychádza z viery toho, kto ju robí. Vo filozofii náboženstva ide o objektívne poznatky.
Je potrebné rozlišovať monoteizmus (kresťasnký, židovský a islamský teizmus), polyteizmus (Hindu: bohovia sú zjavením jedného boha), monizmus (Hindu: Advaita Vedata). Budhizmus sa orientuje skôr na ontológiu, ako na metafyziku, neverí v Stvoriteľa, viac zdôrazňuje Nirvánu. Read more »
Laura Garcia (Boston College) – vysvetľuje začiatky analytickej filozofie:
Z obsahu: Analytická filozofia je prevládajúcim smerom vo filozofii jazyka. Jej hlavnými protagonistami boli v prvej polovici minulého storočia Gottlob Frege (zakladadateľ modernej matematickej logiky), Bertrand Russell, George E. Moore, ktorí si začali bližšie všímať významy slov a začali ich systematickejšie analyzovať. Čosi podobné robil už Sokrates (napríklad význam slova “zbožnosť” v dialógu Eutyfron) a Aristoteles. Nejde o jeden filozofický systém, skôr o metódu.
Veda bola braná ako vzor učenosti. Filozofia mala ťažkosti držať krok s vedami (užitočnosť, jasnosť). D. Hume sa chcel zbaviť pojmov, ktoré sú nejasné. T. Reid hovoril o ambiguitách slov. Treba adekvátny a vyčistený jazyk pre vedu. Read more »
Obsah: Ako hovoriť o Bohu a či je to vôbec možné ľudským jazykom. Apriórne argumenty pre Božie jestvovanie (Anzelm, Tomáš, Descartes, Leibniz, Plantinga). Kozmologické a teleologické argumenty pre Božie jestvovanie. (Tomášových päť ciest, Kalámský kozmologický argument.) Pojem Boha (ako chápať jeho všemohúcnosť, vševedúcnosť, moc, večnosť). Problém zla (viacero základných odpovedí). V knihe sú hlbšie a systematickejšie rozpracované témy, ktoré sú aj na tomto blogu. Na blogu sa niekedy ťažšie orientuje.
Filozofi sú ľudia, ktorí sa usilujú uvažovať jasne. Navyše sa snažia uvažovať rozumne a rozumne usporadúvať výroky do argumentov. Keď sú konfrontovaní s nejakou tézou, tak sa pýtajú, či predpokladané tvrdenia (premisy) nejako potvrdzujú túto tézu (záver). Zvyčajne prehodnotia váhu a pravdivosť jednotlivých východiskových premís, či tieto dávajú zmysel a či je rozumné im veriť. Zamýšľanie sa nad zmyslom premís často vedie k hlbším otázkam, ako napríklad, čo to vlastne znamená, že sú rozumné alebo že dávajú zmysel? Aký je rozdiel medzi tým, čo je rozumné a tým, čo je nerozumné? Prečo sa vôbec zaujímame o to, čo sa považuje za rozumné? Prečo chcem veci rozumne zdôvodňovať? Takéto otázky postupne vedú až k základným otázkam dotýkajúcim sa priamo jadra ľudskej osoby, kde pramení túžba po múdrosti a teda k základu celej filozofie. Read more »
Začnime rozlíšeniami medzi niektorými akademickými disciplínami, ktoré sa zaoberajú náboženstvami a svojim zameraním sú si blízke. Filozofická teológia má zameranie odlišné od filozofie náboženstva, kresťanskej filozofie, teodícey a fundamentálnej (alebo základnej) teológie. Teodícea označuje teórie riešiace tzv. „problém zla“ a je súčasťou tak filozofickej teológie ako aj filozofie náboženstva.[1]Filozofia náboženstva označuje pomerne novodobý filozofický smer, ktorý sa zaoberá súčasnými alebo minulými náboženstvami, alebo fenoménom náboženstva vo všeobecnosti. Približuje filozofické problémy, ktoré vznikajú pri reflexii o obsahu a pravdivosti náboženskej viery, o náboženských praktikách (kulte) alebo náboženskej skúsenosti. Niektorí filozofi zužujú tento prístup na kresťanské náboženstvo, vtedy hovoríme o kresťanskej filozofii alebo presnejšie filozofii kresťanského náboženstva. Kontinentálna filozofia náboženstva sa zameriava viac na náboženskú skúsenosť, jej kultúrny kontext a analýzu transcendentna a posvätna.[2] V súčasnosti nadväzuje na autorov ako M. Heidegger, P. Ricoeur, J.-L. Marion. Napriek tomu, že títo filozofi majú veľa zaujímavého a dôležitého čo povedať ohľadom náboženstva, oblasť zohľadnená na tomto blogu bude súvisieť skôr s analytickou filozofiou kresťanského náboženstva, ktorá sa zaoberá významami náboženského jazyka a argumentmi potvrdzujúcimi alebo vyvracajúcimi základné náboženské výpovede.[3] Ide o oblasť filozofie, ktorá má hlboké historické korene v tradičnej prirodzenej teológii, oblasť v zahraničí veľmi živo diskutovanú, avšak na Slovensku málo známu. Read more »
