Zaujímavé nové postrehy Craiga: - Názov knihy je nevhodný, lebo Hawking v nej popiera dizajn vo svete. (Poriadok je vysvetliteľný vedecky.) - Autori hovoria, že filozofia je mŕtva, ale pritom veľká časť knihy je číra filozofia (o realizme vo vedeckom vysvetlení, realistická interpretácia Feynamovho prístupu). – Autori zle interpretujú teleologický argument: Otázka nie je, prečo má náš vesmír tie zákony, ktoré má a nie iné, ale prečo má hodnoty konštánt a kvantít také, aké má. Keď sa hovorí o iných možnostiach, tak sa myslia tie isté zákony, ale iné hodnoty. My si vôbec nevieme predstaviť svety s inými zákonmi. – Autori sú šokujúco úplníantirealisti (o všetkom ľudskom poznaní). Vedecké a iné poznávacie modely sú záležitosťou len väčšej, či menšej užitočnosti, nie reálnosti ani pravdivosti.
Podarilo sa mi dať dokopy niekoľko súvislých myšlienok o Hawkingovej novej knihe The Grand Design a trochu ju porovnať so Stručnými dejinami času, hlavne v otázke Božieho jestvovania. Ide o prvú verziu vhodnú skôr na diskusiu. (Pozri aj: Spitzer o knihe, odozva Vatikánu, upútavka). Text:
V posledných mesiacoch Stephen Hawking (nar. 1942) spolu s Leonardom Mlodinowom (nar. 1954) publikoval knihu s názvom The Grand Design (Veľkolepý dizajn)[1]. Pre Hawkinga, v súčasnosti hádam najznámejšieho profesora teoretickej fyziky a kozmológie z Univerzity v Cambridge, ide podľa niektorých o „prelomový moment“ od čias vydania Stručných dejín času (1988)[2], ktoré zožali veľký úspech po celom svete. Pre úplnosť je dobré uviesť, že Hawking napísal aj Vesmír v orechovej škrupinke (2001)[3], čo je názornejšie spracovanie knihy z roku 1988. Spoluautor L. Mlodinow je uznávaný odborník na kvantovú teóriu, vyučuje na Caltech (California Institute of Technology) a podieľa sa na medializácii nových fyzikálnych poznatkov. Autori knihy okrem veľmi názorného podania pomerne ťažkých fyzikálnych konceptov súvisiacich so vznikom vesmíru zaujali verejnosť hlavne postojom, že na vysvetlenie vzniku a vývoja vesmíru nie je zapotreby Stvoriteľa. Čosi podobné Hawking naznačil už aj v Stručných dejinách času. Týmto sa autorom podarilo pritiahnuť pozornosť filozofov, ktorí sa venujú náboženským otázkam. Čo vlastne hovorí Hawking o Bohu vo svojich najpopulárnejších knihách a akú váhu treba prikladať jeho výrokom o Stvoriteľovi?
Stephen Hawking publikoval (spolu s Leonardom Mlodinowom) novú knihu
The Grand Design (Veľkolepý dizajn), O knihe na CNN.
Hawking v novej knihe opakuje, že vesmír nemusel byť stvorený Bohom, ale mohol vzniknúť sám od seba. Používa jednu zo strunových teórii. Hovorí, že v jeho vysvetlení niet miesto pre Boha. Hawking sa už vyjadril podobne v knihe A Brief History of Time (1988).
S. Hawking sa vo svojom komentári knihy The Grand Design vyjadril na CNN, že Boh nestvoril vesmír, ale môže jestvovať. (Viac) Výrok o tom, že vesmír nestvoril Boh, vyvolal silnú reakciu. (Viac)
José FUNES: “Profesor Hawking dal nedávno nové pomenovanie tomu, čo v tradičnom jazyku nazývame Boh – on to nazval gravitácia. Práve gravitácia by dnes mala vyriešiť všeobecné problémy, ktorými sa zaoberal už Platón či Roscellinus. Tým prostriedkom sú podľa neho zákony fyziky.“
Robert J. Spitzer poukazuje na tri protirečenia v Hawkingovej novej knihe The Grand Design.
(1) Ak je vesmír nestvorený, načo vôbec treba vysvetľovať, ako sa sám stvoril? (2) Evidencia z fyziky o začiatku vesmíru alebo multivesmíru: BVG teorém – v minulosti musí byť časová hranica, absolútny začiatok. Entrópia nám dáva dôvod myslieť, že vesmír má začiatok. (3) Je protirečivé povedať, že M teória (strunová teória) alebo gravitácia by mohla vysvetliť vznik vesmíru z ničoho.
