René Descartes

Začiatky novodobého ateizmu možno pozorovať už v neskorej (poslednej) Scholastike. Existovalo viacero koncepcií vysvetlenia Boha a jeho vzťahu k svetu. Popri tom samozrejme aj dôvody, prečo je jedna koncepcia lepšia, prípadne horšia, ako druhá.

Zásadnejší prelom nastal Descartom, ktorého príspevok do filozofickej teológie sa dá chápať dvojako. V zásade ide o tri problematické body. René Descartes vypracoval svoje argumenty, že Boh je, v ktorých hovoril o (1) vrodenej myšlienke Boha, ktorá je vrodená každému človeku. Pojem Boha, ako nekonečnej substancie, je prítomný v mysli človeka. (2) Ďalším bodom je skepticizmus ohľadom zmyslovej skúsenosti. Pri hľadaní väčšej istoty v poznaní (aj Boha) oslabil aj všetky aposteriórne argumenty. (3) Tretím bodom je jeho mechanicizmus pri vysvetľovaní poriadku vo svete. Vesmír je ako usporiadaný stroj, takže zásah Boží do jeho fungovania nie je potrebný. Tieto tri prvky svojej filozofie sa usiloval vyvážiť svojimi vlastnými argumentmi, že Boh je a teóriou čírych a odlíšených myšlienok, ktoré majú zaručiť poznanie pravdy (aj o Bohu). Jeho filozofiu je preto možné vnímať ako príspevok do filozofickej teológie (nové argumenty pre Boha) aj do ateistickej kritiky kresťanstva (oslabenie predchádzajúcich teórií). Read more »

René Descartes (1596 – 1650) je originálny v tom, akým spôsobom hľadá a nachádza istotu, ktorou sa nedá otriasť. V tejto zá­kladnej istote objavuje tri dôležité prvky: (1) Istota mys­lenia: svet ideí možno skúmať nezávisle od vonkajšieho sveta. (2) Istota existencie: aby človek mohol myslieť, musí existovať. (3) Istota súladu medzi svetom ideí a vonkajším svetom: veci skutočne existujú a sú pravdivo poznané, ak naše idey o nich sú jasné a navzájom odlíšené. Ak naše skúmanie spôsobuje, že idea nejakej veci je stále jasnejšia a odlíšenejšia od iných vecí (a Boh nie je klamárom, ktorý by nás zavádzal), potom je táto idea istotne pravdivá. V takomto kontexte rozpracováva aj svoje argumenty v Meditáciách.

V Meditáciách nachádzame dva apriórne argumenty, že Boh je.[1] Ontologickým argumentom je druhý argument v Piatej meditácii. Prvý argument je aposteriórny, a má len niektoré prvky podobné onotologickým argumentom. Read more »