John Henry Newman

Blahoslavený John Henry Newman (1801-1890) je jedným z naznámejších kresťanských spisovateľov. Písal o ľudskej a kresťasnkej kultúre. Narodil sa v roku 1801 ako najstarší zo štyroch detí. Bol pokrstený v anglikánskej cirkvi, vyrastal v nábožensky tradičnom prostredí. Časté nedoktrinálne čítanie Písma svätého v ňom vypestovalo hlboký zmysel pre nadprirodzeno. Neskôr sa stretá s knihami deistu Tom Paine a skeptika Davida Huma. K hlbšej konverzii na dogmatickejšiu formu kresťanstva (kalvinistický evanjelizmus) došlo keď mal pätnásť rokov (1816). Táto konverzia znamenala aj prebudenie k hlbšiemu intelektuálemu životu. Spočiatku bolo jeho náboženstvo dosť dogmatické, až postupne zisťuje, že náboženstvo vyžaduje vyváženosť medzi rozumom a tým, čo človek prežíva. Pravdivé náboženstvo musí uspokojovať potreby rozumu, aj potreby srdca. Read more »

Newman hovorí o svedomí v dvoch kontextoch:

J. H. Newman: Svedomie

(1) Aká je úloha svedomia pri morálych rozhodovaniach? Ako prichádza človek k zodpovedným rozthodnutiam? (2) Aká je úloha svedomia v základoch viery v Boha? Je svodmie hlasom Božím?

- Jednou zo základných chýb, ktoré sa dejú v akademických kruhoch je podľa Newmana popieranie slobody a následne aj zodpovednosti. Deje sa to cez rôzne vysvelenia prirodzenosti svedomia: “Hovoria nám, že svedomie je diktát predstavivosti, vedomie viny je neracionálnej podstaty – jednoducho všetko je vo svedomí vysvetlené, ako vzťah príčiny a účinku. Akú odmenu si potom zaslúžime, ak sme v skutočnosti nemali na výber?” Newman pracuje s libertariánskym pojmom slobody (proti tvrdým deterministom a inkompatibilistom) a verí, že determinizmus je nepravdivý. Ak má byť niekto zodpovedný za svoje činy, musí mať vo chvíľach rozhodovania možnosť jednať aj inak, než jednal. (Newman by pravdepodobne prijal postoj, že človek bol zodpovedný za formovanie svojich (zlo)zvykov, aj keď už nie je schopný jednať inak, ako ho tieto zvyky vedú k niečomu inému než chce.) Odmieta vtedajšie akademické postoje: hobbesovský egoizmus, utilitarizmus, kantovskú etiku, darvinovský výber.

- Pojem svedomia je podľa neho príliš komplikovaný pre vedy a príliš hlboký pre literatúru. Na takomto základe odmieta príliš utilitaristické a racionálne koncepcie morálky. Výpočet, rozum, logické odvádzanie, zákon, veda nestačia. Sloboda svedomia musí byť zachovaná. Read more »

John H. Newman

Joh H. Newman píše:

“Viera je prijatím nejakého učenia (doktríny) ako pravdivého, aj keď mu nerozumieme, nemôžeme ho dokázať, je prijatím len preto, že Boh, ktorý nemôže klamať, povedal, že je to pravda. Ešte k tomu, čo Boh hovorí ako pravdu, Boh to hovorí nie svojim vlastným hlasom, ale cez iného, cez ohlasovateľa, proroka.” Viera teda stojí na tom, čo nám komunikuje Boh, nie na deduktívnom uvažovaní, ani na jej uchopení rozumom. “Nikto nemôže byť katolíkom bez takejto jednoduchej viery. Objektom viery však nie sú “články viery”, ale je v hre celé Božie slovo. Pri takomto chápaní viery nikto nemôže povedať, že bude veriť jednu vec a nebude veriť druhú.” Viera nie je vecou výberu.

Po jeho konverzii (leto 1816) začal žiť kresťanský život “serióznejšie” a usiloval sa o “krédovú svätosť”. Usiloval sa lepšie poznať učenie cirkvi, hlavne Cirkevných otcov, čím vstúpil do “neba blaženosti”. Objavuje, ako viera otvára človeku nový svet, ktorý ho pozýva k novej činnosti. “Viera je nástrojom poznania a činnosti, a je nezávislá od sveta pochopiteľného čirym rozumom.” Viera ako nový princíp činnosti je oveľa viac, ako presvedčenie na základe evidencie a procesu uvažovania. Cez vieru sa dostáva do dejín sveta celkom jedinečný princíp motivujúci ľudskú činnosť a presahujúci čisto ľudské myslenie a konanie. Pri čítaní spisov Ambróza, Augustína, Atanáza, Newman videl, ako tento nový princíp funguje v živote človeka, a ako sa odvíja tento nový štýl myslenia a žitia. “Ak cirkevní otcovia neboli chladní učitelia, bolo to preto, lebo písali o sebe, o svojich skúsenostiach, a nie o logike a dišputách. Augustín mal život, ktorý žiadny teologický systém nemá.” Viera má dočinenia so životom, a to je jej jediný dôkaz. Read more »