Alvin Plantinga: Kde sa mýli Richard Dawkins
(1) Dawkinsow pojem Boha nesedí. (2) Ľudia nie sú len špeciálne zvieratá. (3) Dawkinsov morálny naturalizmus je nedostatočný. (4) Z teleologického argumentu vyplýva, že teizmus je pravdepodobnejší.
William L. Craig: Richard Dawkins je neuveriteľný ignorant (kontext: ontologický argument)
R. Dawkins zatiaľ neprijal Craigovo pozvanie na verejnú diskusiu. Read more »
Rozhovor s Alvinom Plantingom na tému: Čo je skutočne základné presvedčenie (properly basic belief)?
Z obsahu:
Sú isté skutočnosti, ktoré nevieme dokázať, ale im jednoducho veríme.
To, že existujú iní ľudia, že existuje vonkajší svet, že bola nejaká minulosť…, nemáme pre to argumenty, len tomu veríme! Sú to naše základné viery, základné presvedčenia. Prečo by takýmto presvedčením nemohla byť aj viera v Boha, veď veľa (až 90 percent) ľudí verí v Boha (moslimovia, kresťania, …). Read more »
Alvin Plantinga
Alvin Plantinga sa narodil 15. novembra 1932 v Ann Arbor v Michigane. Jeho otec Cornelius bol prvou generáciou imigrantov z Holandska a bol v tom čase doktorandom na Michiganskej univerzite. Keď o niekoľko rokov neskôr dostal zamestnanie na katedre filozofie Calvin College, začal tam v roku 1950 Alvin na otcovu radu študovať. V prvom ročníku si podal žiadosť na Harvard a na jeho prekvapenie dostal štipendium. Strávil tam dva semestre. No prednášky Williama Harryho Jellema ho tak zaujala, že sa Plantinga vrátil späť na Calvin College, aby u neho študoval. (Rozhodnutie nikdy to neoľutoval a po Jelemovej smrti nastúpil na jeho miesto.) V roku 1954 začal postgraduálne štúdiá na University of Michigan pod vedením Williama Alstona, Williama Frankena, Richarda Cartwrighta a ďalších. V roku 1955 prešiel na Yale University, kde v r. 1958 získal titul Ph.D.
Štúdium filozofie na Calvin College bolo zamerané na dejiny filozofie, ktoré sa však zároveň chápali ako aréna, kde súťažia rôzne náboženské pohľady o ľudskú vernosť. To ovplyvnilo rámec ďalšej Plantingovej činnosti. S pedagogickou činnosťou začal už na Yale a neskôr ako profesor na Wayne State University (1958–1963), Calvin University (1963–1982) a University of Notre Dame (1982–2002). Bol tiež hosťujúcim profesorom na mnohých prestížnych univerzitách: Harvard (1964–1965), Chicago (1967), Michigan (1967), Boston (1969), Indiana (1970), UCLA (1972), Syracuse (1978) a Arizona (1980). Tam dával kurzy na rozličné témy.
Od roku 1975 je členom Americkej akadémie umení a vied. Bol tiež predsedom západnej časti Amerického filozofického združenia (1981 – 1982) a predsedom Spoločnosti kresťanských filozofov (1983 – 1986). Boli mu udelené čestné tituly viacerých univerzít. Read more »
O probléme zla: úvod, J. L. Mackie, teistické riešenia.
Smithov logický argument zo zla
Hoci na prvý pohľad je existencia zla nekompatibilná s existenciou dokonalého jestvujúcna, ktoré je všemohúce, vševediace a dokonale dobré, nie je možné tak ľahko dokázať explicitné logické protirečenie medzi dvoma tvrdeniami:
p1: Boh existuje a je dokonale dobrý, všemohúci a vševediaci.
p2: Zlo existuje.
Bolo by totiž potrebné najskôr dokázať existujúce nutné prepojenie medzi Božími vlastnosťami a stavom vecí vo svete[1]. Preto má logický argument zo zla za cieľdokázať imlicitnú protirečivosť medzi propozíciami p1 a p2. Cieľom je nájsť propozíciu p’, ktorá bude nutne pravdivá a jej konjunkciou s p1 vznikne zjavný spor.[2]
Quentin Smith[3] postupoval pri formulácii takéhoto argumentu nasledovne: Read more »
Alvin Plantinga
Alvin Plantinga:
Človek nie je materiálny objekt (myseľ je čosi iné, ako mozog).
Dôvody: Je celkom koherentné koncipovať (predstaviť si), že človek by mal existovať, aj keď telo zomrie (neexistuje). To, čo je pravda o mne, nie je pravda o mojom tele. “Ja” a telo nie je to isté. Preto, človek nie je identický so svojím telom.
Argument je postavený na princípe (Leibnizovom zákone), že dve veci sú identické, ak sú všetky výroky pravdivé o jednom, pravdivé aj druhom. Read more »
