The Scientific Association of Philosophy Students at the Jagiellonian University a the Polish Province of the Dominican Order nás pozývajú na medzinárodnú konferenciu v Krakove

Téma: Analytical Approaches to Thomas Aquinas

Krakov, 26th of May, 2012

Pozvaní hostia: Dr Stephen Boulter (Oxford Brookes University), Dr Petr Dvořak (Czech Academy of Sciences), Dr Jan Kiełbasa (Jagiellonian University, Cracow)

Call for papers: do 10th of May (abstract 2500 words, presentation 20-30 min.) (aquinas.conference@gmail.com)

Info: http://aquinas-conference.appspot.com/, Miesto: Stolarska 7, Krakov

Swinburne hovorí o nekonečnom regrese a vysvetlení existencie vesmíru. Boh je tou najjednoduchšou osobou. Postulácia stvoriteľa na začiatku vesmíru je tým najjednoduchším východiskovým bodom. Ak nepostulujeme na začiatku osobu (bez akýchkoľvek obmedzení), zostáva nám príliš veľa nevysvetlených východiskových bodov.

Richard Swinburne o probléme zla v Starom zákone:

Niektoré myšlienky: Prečo je tu vlastne Starý zákon? Je súčasťou kresťanského učenia? (1) Irenej hovoril, že tento dokument sa má vnímať v jeho metaforickom význame, a takto môže byť prijatý do kresťanstva. Nemá byť braný historicky a doslova. Metafory musia byť správne pochopené, aby vyjadrili kresťanské vnímanie. (2) Význam textu sa mení v závislosti od kontextu. Treba brať do úvahy celkový kontext, aj kontext ostatných kresťanských kníh. Starozákonné knihy by mali byť interpretované z pohľadu Nového zákona. Len v tomto duchu boli prijaté ako súčasť kresťanstva.

Stvorenie vesmíru

Vydavateľstvo Dobrá kniha v týchto dňoch vydalo moju knihu:

Stvorenie vesmíru z ničoho: Quentin Smith proti Williamovi Craigovi

Ďakujem všetkým zainteresovaným za pomoc a spoluprácu. Ide o hlbšie rozpracovanie časti o kalámskom argumente z predchádzajúcej “modrej” knihy.

Knihu si je možné kúpiť v predajniach Dobrej knihy, alebo piamo na stránke vydavateľstva.

Read more »

Lonerganova filozofia a Tomizmus

Po historických súvislostiach je vhodné uviesť niektoré systematické zmeny, o ktoré sa Lonergan pokúša a ktoré odporúča aj ostatným tomistom. V článku „The Future of Thomism“ Lonergan popisuje päť zmien, ku ktorým je potrebné pristúpiť v súčasnom a budúcom tomizme: „Tomizmus pre zajtrajšok musí prejsť [1] od logiky k metóde; [2] od vedy chápanej v zmysle [Aristotelovej] Posterior Analytics k vede ako sa chápe dnes; [3] od metafyziky duše k sebaosvojeniu si subjektu; [4] od chápania človeka v termínoch ľudskej prirodzenosti k chápaniu človeka cez ľudské dejiny; a [5] od prvých princípov k transcendentálnej metóde.“[1] Napriek tomu, že ide o dôležité aktualizácie tomizmu, Lonergan hovorí, že týchto päť charakteristík nie je podstatných pre tomizmus. Naznačovalo to, že Lonergana veril v aktuálnosť čiastočne modifikovaného tomizmu pre jeho dobu. Read more »

Fakt, že Bernard Lonergan napísal približne dvadsať jeden väčších, či menších diel, v ktorých priamo komentuje alebo významne používa Tomášove myšlienky, ho zaraďuje medzi významných komentátorov Tomáša Akvinského.

Na zaradenie medzi transcendentálnych tomistov Ottom Muckom, Lonergan reagoval, že použitie transcendentálnej metódy „nepovažuje za vhodný spôsob“ pre porozumenie jeho zámerov: „Ja chápem metódu konkrétne. Chápem ju nie v termínoch princípov a pravidiel, ale ako normatívny model operácií s kumulatívnymi a progresívnymi výsledkami.”[1] Chce povedať, že „transcendentálna metóda“ v (Maréchalovskom) zmysle, ako o nej hovorí Muck, plne nevystihuje originalitu jeho systému, aj keď je jeho súčasťou (popri iných metódach).[2] Read more »

Bernard Lonergan

Bernard Lonergan (1904-1984) sa už aj v strednej Európe stáva pomerne dobre známym teológom, zvlášť s jeho Metódou v teológii (1972). Už menej to možno povedať o jeho filozofii. S jeho menom sa možno stretnúť medzi kresťanskými filozofmi, prípadne medzi kresťansky zmýšľajúcimi vedcami pomerne zriedka. Tradične je zaraďovaný medzi transcendentálnych tomistov, podobne ako filozofi Jozef Maréchal (1878-1944), Emerich Coreth (1919-2006) alebo teológ Karl Rahner (1904-1984). Je paradoxné, že často sa vyzdvihuje jeho filozofia (zvlášť teológmi) a inokedy zase teológia (zvlášť prírodovedcami). Fakt, že Lonergan napísal približne dvadsať jeden väčších, či menších diel, v ktorých priamo komentuje alebo významne používa Tomášove myšlienky, ho zaraďuje medzi významných komentátorov Tomáša Akvinského. Read more »